Ostatky svätého Alexandra Nevského
23. november
V našom chráme sa nachádzajú ostatky kniežaťa Alexandra Nevského.
ŽIVOTOPIS
Narodil sa 30. mája 1220 ako druhý syn veľkého kniežaťa Jaroslava a manželky Feodosie. Pochádzal z významného kniežatského rodu, ktorý sa preslávil svätým spôsobom života. V šestnástich rokoch sa už stal novgorodským kniežaťom a od tých čias sa začína ťažké obdobie pre Alexandra, ktoré ho však preslávilo a zapísalo ho do histórie.
V roku 1239 sa oženil s Alexandrou, dcérou polockého kniežaťa. O rok sa mu narodil prvorodený syn Vasilij. Avšak z rodinného života sa dlho netešil, nakoľko jeho kniežatstvo začali napádať nepriatelia. Krutých Tatárov vystriedali nemilosrdní Švédi, nad ktorými zvíťazil pri rieke Neve, a preto sa zapísal do dejín ako Alexander Nevský. Onedlho po významnom víťazstve nad Švédmi začali útočiť Nemci. Aj v tomto prípade Najvyšší držal ochrannú ruku nad svojím stádom a knieža Alexander porazil nemecké vojská. Po smrti manželky sa v roku 1252 po druhýkrát oženil. Vzal si kňažnú Dáriu, dcéru riazanského kniežaťa, s ktorou mal dvoch synov Andreja a Daniila.
Knieža Alexander opäť musel čeliť nájazdu Tatárov. Síce s podlomeným zdravím, no predsa sa mu opäť podarilo ochrániť krajinu. Na sklonku svojho života prijal mníšsky postrih s menom Alexej. 14.novembra 1263 svätý Alexander odovzdal svoju dušu Hospodinovi. Bol pochovaný v monastieri Roždestva Presvätej Bohorodičky v Novgorode. Za svoje hrdinské skutky bol Alexander Nevský v roku 1547 Ruskou pravoslávnou cirkvou kanonizovaný.
Svätcovi je zasvätený katedrálny chrám v Prešove, do ktorého boli prinesené ostatky a ikona blahoverného kniežaťa ako dar od Ruskej pravoslávnej cirkvi. Obetavosťou, úprimnosťou a oddanosťou si získal úctu, lásku a dôveru svojho ľudu. Ochrane od nátlaku a nadvlády, a taktiež ochrane kresťanských hodnôt a tradícií v mene spravodlivého Boha, obetoval Alexander celý svoj život.
Pamiatka 23. novembra.
V roku 1239 sa oženil s Alexandrou, dcérou polockého kniežaťa. O rok sa mu narodil prvorodený syn Vasilij. Avšak z rodinného života sa dlho netešil, nakoľko jeho kniežatstvo začali napádať nepriatelia. Krutých Tatárov vystriedali nemilosrdní Švédi, nad ktorými zvíťazil pri rieke Neve, a preto sa zapísal do dejín ako Alexander Nevský. Onedlho po významnom víťazstve nad Švédmi začali útočiť Nemci. Aj v tomto prípade Najvyšší držal ochrannú ruku nad svojím stádom a knieža Alexander porazil nemecké vojská. Po smrti manželky sa v roku 1252 po druhýkrát oženil. Vzal si kňažnú Dáriu, dcéru riazanského kniežaťa, s ktorou mal dvoch synov Andreja a Daniila.
Knieža Alexander opäť musel čeliť nájazdu Tatárov. Síce s podlomeným zdravím, no predsa sa mu opäť podarilo ochrániť krajinu. Na sklonku svojho života prijal mníšsky postrih s menom Alexej. 14.novembra 1263 svätý Alexander odovzdal svoju dušu Hospodinovi. Bol pochovaný v monastieri Roždestva Presvätej Bohorodičky v Novgorode. Za svoje hrdinské skutky bol Alexander Nevský v roku 1547 Ruskou pravoslávnou cirkvou kanonizovaný.
Svätcovi je zasvätený katedrálny chrám v Prešove, do ktorého boli prinesené ostatky a ikona blahoverného kniežaťa ako dar od Ruskej pravoslávnej cirkvi. Obetavosťou, úprimnosťou a oddanosťou si získal úctu, lásku a dôveru svojho ľudu. Ochrane od nátlaku a nadvlády, a taktiež ochrane kresťanských hodnôt a tradícií v mene spravodlivého Boha, obetoval Alexander celý svoj život.
Pamiatka 23. novembra.