Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach

Ostatky svätej Sofie Sluckej

19. marec 

V našom chráme sa nachádzajú ostatky svätej kňažnej Sofie Sluckej. 1___k__pia.JPG
Deň pamiatky je 19. marec.

Svätá spravodlivá kňažná Sofia Slucká pochádzala zo starobylého rodu Oleľkovičovcov, ktorí panovali v meste Sluck, v jednom zo starobylých miest severozápadnej Rusi. Starý otec Sofie, Juraj, bol verný Pravoslávnej cirkvi. Vlastnoručne prepísal evanjelium a daroval ho Monastieru Svätej Trojice v Slucku. Vo svojej poslednej vôli odkázal svojim synom starať sa o tento monastier a nezradiť pravoslávnu vieru (držať sa pravoslávia). 
Otec svätej Sofie, Juraj II, bol jediný z troch synov, ktorý splnil vôľu svojho otca. Jeho mladší bratia prešli na katolícku vieru. Juraj II bol ženatý s Katarínou z rodu Kišek. 1. mája 1585 sa im narodila jediná dcéra, posledná z rodu Oleľkovičovcov. Pri svätom krste dostala meno Sofia- Múdrosť. Skoro po jej narodení zomiera matka Katarína a 6. mája 1586 aj otec Juraj. Osirelá Sofia sa dostala do starostlivosti Chodkevičovcov, jej príbuzných.
Chodkevičovci boli zadĺžení kniežatám Radzivilovcom. Preto sa navzájom dohodli, že kňažná Sofia, jediná dedička rodu Oleľkovičovcov, sa po dovŕšení plnoletosti vydá za Januša Radzivila. Svadbu dohodli na 6. februára, a tak sa jedenásťročná Sofia stala snúbenicou kniežaťa Januša.
Onedlho sa však vzťahy medzi oboma rodmi narušili v dôsledku ďalších dlhov. Keďže sa nevedeli dohodnúť, obe strany pripravovali svoje vojská na boj. Sofia sa neustále modlila k Bohu, aby bolo zastavené krviprelievanie, ktorého príčinou bola, nie z vlastnej vôle, ona sama. Pán Boh vypočul jej prosby a k boju nakoniec nedošlo. Bol stanovený nový termín svadby, a to 1. októbra 1600 na sviatok Pokrova Presvätej Bohorodičky. Týmto sobášom mali byť vyhladené všetky dlhy zo strany Chodkevičovcov. Poslednou prekážkou ostávala viera spravodlivej Sofie. Sofia totiž trvala na tom, že sa nevzdá pravoslávnej viery, a okrem toho žiadala, aby aj ich deti boli po narodení pokrstené ako pravoslávne. Knieža Januš, katolík, sa preto musel obrátiť k rímskemu pápežovi s prosbou o dovolenie tohto sobáša. Nakoniec (po pápežovom súhlase) sa pätnásťročná Sofia a Januš zobrali v pravoslávnej katedrále v meste Brest 1. októbra 1600.
Ťažký bol život siroty u Chodkevičovcov a nestal sa jednoduchším ani v manželstve. Vo všetkých svojich starostiach nachádzala Sofia útechu v modlitbe a v chráme.
Prišiel rok 1596 - cirkevná únia s Rímom v západoruských krajinách. Pravoslávnym sa brali chrámy, monastiere, kňazi boli prenasledovaní. Krsty, sobáše a pohreby sa mohli konať len so súhlasom katolíkov. Pravoslávnych pochovávali v noci. Deti, ktoré sa rodili v zmiešaných manželstvách, krstili ako katolíkov.
Svätá Sofia sa stala zástankyňou pravoslávneho národa pred násilím. Mesto Sluck, ktoré jej patrilo, sa stalo pilierom pravoslávia. Kňažná presvedčila svojho muža, aby vyprosil od poľského kráľa listinu o zákaze  násilne nútiť pravoslávnych prejsť k únii na ich území. Listina bola podpísaná, a tak Sofia ochránila pravoslávnych aj právnickou formou.
Okrem toho sa starala o zabezpečenie monastierov, prispievala k výstavbe chrámov, vlastnoručne šila a vyšívala zlatom cirkevné a kňazské oblečenia. Putovala do vzdialených chrámov v dni chrámových sviatkov.
Jej obeta a starostlivosť boli natoľko veľké, že jej muž Januš aj po smrti svojej manželky potvrdzoval svojimi listinami, že pravoslávne chrámy môžu zachovávať slobodu svojho bohoslúženia a cirkevné pravidlá v duchu východnej cirkvi. 
Sofii zomreli dve malé deti. Blažená Sofia zomrela vo veku 26 rokov 19. marca 1612 pri pôrode dcéry, ktorá krátko po narodení tiež zomiera. Svätú Sofiu pochovali v Monastieri Svätej Trojice v Slucku. Pri jej hrobe sa stávalo množstvo zázrakov a jej ostatky ostali neporušené.
V súčasnosti  sú ostatky svätej Sofie uložené v Katedrálnom chráme Svätého Ducha v Minsku. Svätá Sofia sa preslávila ako trinásta zo svätých žien Rusi. V kresťanskej symbolike je číslo trinásť číslom víťazstva.

Jej sväté ostatky získal arcibiskup michalovsko-košický Juraj od metropolitu minského a patriaršieho exarchu Bieloruska Pavla aj pre našu košickú katedrálu svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu. 



Späť
oficiálna webstránka Pravoslavnej cirkevnej obce v Košiciach  |