Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach

Prof. ThDr. IMRICH BELEJKANIČ, CSc.

*23.07.1953 – 08.01.2014

teológ,  tajomník pre ekonomiku a cirkevné školstvo

predstavený Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého a správca Pravoslávnej cirkevnej obce                                  v Košiciach

predseda rady SOŠ sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach

Otcovi Imrichovi odovzdávame veľké ďakujem za všetku podporu, cenné rady, múdre slová, lásku, trpezlivosť, obetavosť a predovšetkým za výstavbu Božieho domu, katedrálneho chrámu v Košiciach, ktorý sa stal bohostánkom pre všetkých, ktorí hľadajú pravdivý zmysel života a Božiu milosť.

Nech Boh prijme jeho dušu do svojich príbytkov.

Navždy budeš v našich srdciach, drahý otče!

Narodil sa  23.7. 1953 v Kašove, okr. Trebišov.

V rokoch 1972 – 1976 absolvoval vysokoškolské štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove odbor pravoslávna teológia.

V rokoch1976 – 1980 absolvoval vysokoškolské štúdium v zahraničí na Leningradskej duchovnej akadémii v Leningrade  odbor pravoslávna teológia.

V roku 1980 mu bol udelený titul kandidát vied (CSc.), v roku 1988 sa habilitoval na docenta, v roku 1991 získal titul ThDr., a v roku 2002 bol inaugurovaný za profesora.

V rokoch 1984 – 1989 bol pracovníkom  Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove, kde v rokoch 1984-1989, kde zastaval funkciu  vedúceho Katedry systematického bohoslovia. V rokoch 1989-1997 bol zamestnancom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove UPJŠ Košice a bol vedúcim Katedry systematického bohoslovia.  V rokoch 1997-2003 bol pracovníkom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove vo funkcii vedúceho Katedry systematického bohoslovia, súčasne v rokoch 1997-2003 bol  prorektorom Prešovskej univerzity v Prešove  pre vzdelávanie.

V rokoch 2003 – 2004 pôsobil na  Prešovskej univerzite v Prešove Fakulte humanitných a prírodných vied, kde bol vedúcim Katedry dejín. Od roku 2004 až dodnes pracuje na Prešovská univerzita v Prešove Filozofickej fakulte, kde v rokoch 2004 – 2005 bol vedúcim Katedry dejepisu, v rokoch 2005 - 2007 vedúcim Katedry pravekých, starovekých a cirkevných dejín a v rokoch 2007 - 2009 vedúcim Katedry najstarších dejín a dejín relígií. V rokoch 2007 – 2008 bol prodekanom pre rozvoj a akreditáciu  Filozofickej fakulty PU.

Treba uviesť aj tu skutočnosť, že prof. Imrich Belejkanič pôsobil v rokoch 1987 - 1999 aj ako riaditeľ Prešovskej pravoslávnej eparchie a to v období  kedy sa vyriešili majetkové spory s Gréckokatolíckou cirkvou. Vďaka jeho činnosti sú dnes zachované budovy v Prešove – Arcibiskupský úrad, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Seminár a tak isto budova na Hlavnej ulici. Mnohé nové chrámy vybudované v Prešovskej eparchii boli realizované vďaka jeho činnosti. Tak isto pod jeho vedením bol zriadený Detský domov sv. NIKOLAJA v Medzilaborciach. Treba uviesť, že otec Imrich vykonal v Prešovskej eparchii neoceniteľné dielo, za čo mu patrí vďaka.

Bol pracovníkom Inštitútu histórie, členom Katedry najstarších, stredovekých a rannonovovekých dejín.

V rokoch 2002 – 2005 bol členom komisie č. 12 pre vedy o spoločnosti ( filozofia, sociológia, politológia, teológia) Vedeckej agentúry SR VEGA.  Bol členom viacerých vedeckých rád Prešovskej univerzity, členom redakčných rád, vedeckých a odborných periodík, členom Slovenskej byzantologickej spoločnosti a Slovenskej spoločnosti pre štúdium náboženstiev   pri SAV Bratislava.

Vo vedeckom výskume sa venuje cirkevným dejinám so zameraním na dejiny Byzancie a byzantológiu. V rámci riešenia projektu Byzantská tradícia v kontexte európskej civilizácie, kde bol vedúcim projektu, zdôvodnil vplyv byzantského kultúrneho dedičstva na formovanie sa stredovekej kresťanskej európskej civilizácie.

Viedol vedecký výskum v oblasti byzantských dejín je zameraný na štúdium palamizmu XIV. storočia, kedy došlo k stretu dvoch myšlienkových prúdov, byzantskej spirituality a západného racionalizmu, v pohľade na formovanie sa etického a kultúrneho rozvoja vtedajšej európskej spoločnosti. Výsledkom tohto bádania sú výstupy v rámci projektu Palamizmus – teologický, filozofický, spoločensko-politický, historický, kultúrny a umelecký fenomén Byzancie a jeho vplyv na slovanské prostredie.

Okrem toho sa venoval výskumu cirkevných dejín a dejín relígií. Pod jeho vedením bol kreovaný nový študijný program dejiny relígií v rámci študijného odboru religionistika, ktorého fundament tvoria tri svetové monoteistické náboženstva: judaizmus, kresťanstvo a islam.

V rámci pedagogickej činnosti sa venoval výučbe týchto disciplín: dejiny staroveku, staroveké náboženstvá, Islam, Byzancia a  Európa v dejinách, byzantológia a disciplíny v oblasti študijného programu dejiny relígií.