Eucharistia
Medzi podstatné znaky liturgického života pravoslávnej Cirkvi patrí sv. tajina Eucharistie. Christova Cirkev už od samotného počiatku svojej existencie praktizovala a aj do dnešných dní praktizuje Eucharistiu, nakoľko Christos ju ustanovil na Tajomnej večeri. Preto Eucharistia sa stáva neodmysliteľnou súčasťou pravdivého kresťanského života. Celý liturgický poriadok pravoslávnej Cirkvi je nasmerovaný k Eucharistii, lebo Eucharistia všetko v Cirkvi završuje.
O konaní Eucharistie od dávnych dôb kresťanstva nám svedčí spis Didaché. O Eucharistii zanechali svedectvo sv. Ignác z Antiochie, sv. Justín mučeník, sv. Irenej Lyonský i sv. Cyprián Kartágenský. Zachovali sa nám starobylé liturgie: koptská, rímska, liturgia sv. apoštola Jakuba i liturgia sv. apoštola Marka. Pravoslávna Cirkev dodnes vykonáva liturgiu, ktorú v štvrtom storočí zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Zlatoústy, čo nám svedčí o tom, že Christova Cirkev nikdy nebola bez Eucharistie. Vykonávala ju vždy. Skúsenosť tradície nás vedie aj k tomu, že Eucharistia má neustále dominantné postavenie v živote Cirkvi a svojim významom je kľúčová. Síce nezabezpečuje kresťanovi spasenie, ale je jednou z podmienok spásy, čo je vyjadrené slovami Písma: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv, nemáte v sebe života“.
Pravoslávny kresťan by mal vedieť, že Kráľovstvo Božie je obsahom kresťanského života a že táto perspektíva nie je pre nás vzdialená, nakoľko jednotu s Bohom môžeme dosiahnuť už cez Christa, ktorý sa nám rozdáva v Eucharistii. Preto cez Eucharistiu sa zjednocujeme s Bohom a súčasne sa stávame účastníkmi Božieho Kráľovstva. Z tohto dôvodu v patristickej tradícii nachádzame konkrétne vyjadrenia, že Christova Cirkev je tam kde sa koná Eucharistia a členom Cirkvi je ten kto sa zúčastňuje na Eucharistii vo sv. prijímaní.
Sv. otcovia Cirkvi, ako sv. Ignác z Antiochie, sv. Bazil Veľký a iní vyzývali kresťanov, aby častejšie pristupovali k Eucharistii. Dôvodom výzvy bolo, že Eucharistia znamená pre kresťana reálne stretnutie so zmŕtvychvstalým Christom. My nemôžeme sa tesnejšie a priamejšie stretnúť v tomto svete s Bohom iba cez Telo a Krv Jeho Syna, Spasiteľa nášho Isusa Christa. Preto takýto význam má Eucharistia. Z uvedeného dôvodu Christova Cirkev nemôže byť bez Eucharistie, pretože by bola bez Christa. Cirkev ak by nevykonávala Eucharistiu žila by sama sebou a nie Christom.
Eucharistia je aj prejavom jednoty kresťanov. Ide o jednotu v Bohočloveku, v Christu. Christos všetko zjednocuje a súčasne aj posilňuje, preto Eucharistia je pokrmom na posilnenie našej viery a vydávania kresťanského svedectva vo svete. Kresťanstvo je silné vďaka tomu, že sa posilňuje Eucharistiou a následne je schopné misijne pôsobiť vo svete. Tu je vysvetlenie toho, že prečo máme častejšie a nie iba raz alebo dvakrát ročne pristupovať ku sv. prijímaniu, k Eucharistii. O tejto otázke môžeme viesť diskusie, treba však povedať aj to, že kresťan by nemal prijímať na svoje odsúdenie.
Pravoslávna Cirkev zostala verná pôvodnej apoštolskej praxi keď udeľuje Eucharistiu pod obojím spôsobom a vykonáva ju na kvasenom chlebe, ktorý má v sebe dynamiku, pretože kvasí a rastie, a tieto procesy sú symbolom života. Náš Boh tak ako sa nám zjavil vo svojom Synovi je Boh Živý, ktorý od dieťaťa rástol a silnel. Pravoslávie bude silné vtedy ak budeme mať pozitívny vzťah k Eucharistii. Preto by sme mali prehodnotiť svoj postoj k Eucharistii, lebo ide o prehodnotenie nášho stanoviska k samotnému Spasiteľovi.
prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc.