Manželstvo
Vo sv. tajine manželstva sa muž a žena zjednocujú v treťom a to v Bohu. Už počiatočný biblický text nám hovorí, že: „Nie je dobre byť človeku samotnému“. Trojjedinný Boh je spoločenstvom Osôb a človek, ktorý je stvorený na obraz a podobu Božiu je povolaný k životu v spoločenstve.
Počiatok manželstva siaha do raja. Boh vyhovel Adamovi a stvoril mu Evu a tým sa začal život muža a ženy v treťom, v Bohu. Prví ľudia žijú v jednote so svojim Stvoriteľom. Tu je pravdivý obraz kresťanského manželstva. Pretože manželstvo plynie v jednote s Bohom. Christos keď hovorí o manželstve odvoláva sa na Starý Zákon. Pád prvých ľudí spôsobil deformáciu manželstva v Starom Zákone.
Samotný pohľad na manželstvo bol skazený, lebo hriechom sa nenarušilo iba spoločenstvo človeka s Bohom, ale aj medzi mužom a ženou. Následne problémy vznikali v medziľudských vzťahoch ako dôsledok narušenia spoločenstva a tento trend je intenzívne citeľný aj v súčasnosti. Dokonca prenikol aj do Cirkvi, z tohto dôvodu dominantné miesto v cirkevnom spoločenstve získava ľudský egoizmus. Cirkev sa len ťažko vyrovnáva so spomínaným problémom.
U dnešných kresťanov často absentuje cit pre život v spoločenstve. Ide o dôsledok toho čo sa odohralo v raji. Ľudia sa odcudzili od Boha i navzájom a tento proces odcudzenia sa prehlbuje a máme s týmto procesom priamu skúsenosť. Preto Christos svojou prítomnosťou, kde vykonal aj svoj prvý zázrak, posvätil manželstvo, ukázal na jeho pravú a pôvodnú kvalitu, ale taktiež prezentoval, že cieľom jeho inkarnácie je prekonať krízu v medziľudských vzťahoch, zjednotiť všetko v sebe a povolať nás k odstráneniu našich egoistických plánov. Z uvedeného dôvodu udalosť v Kani Galilejskej má širšiu myšlienkovú dimenziu.
Zmysel sv. tajiny manželstva vysvetľuje sv. apoštol Pavol, keď o vzťahu muža a ženy hovorí ako o vzťahu, ktorý existuje medzi Christom a Cirkvou. V liste k Efezským uvádza: „Preto opustí človek svojho otca i svoju matku a pripojí sa k svojej žene, a tí dvaja budú jedno telo“. Nevyhnutnosťou je, podľa sv. apoštola Pavla, aby sv. tajina manželstva mala svoj silný fundament, ktorým je láska a radosť: „Vy mužovia, milujte svoje ženy tak ako Christos miloval Cirkev a vydal sám seba za ňu“. A žene Pavol hovorí: „aby sa radovala o svojom mužovi“. Manželská láska teda má byť obetná, nie iba telesná, ktorá časom pominie. Radosť ženy o svojom mužovi je radosťou kvality z osobnosti a starostlivosti muža o rodinu ako domácu Cirkev.
Sv. tajina manželstva musí byť prijatá na základe slobodného rozhodnutia tak muža ako aj ženy, pretože cieľom kresťanského manželstva nie je iba zachovanie potomstva, ale dosiahnutie spásy ako domácej Cirkvi. Manželstvo je jednou z ciest ku spáse. Tak ako mníšstvo aj manželstvo je cestou odriekania, lebo ani muž ani žena si v manželstve nemôže robiť čo chce. Manželstvo tak ako mníšstvo je stav askézy, z tohto dôvodu Cirkev určila počas obradu sv. tajiny manželstva spievať tropar: „Svätí mučeníci, ktorí ste statočne trpeli a boli korunovaní, modlite sa k Pánovi, lebo spasil naše duše“, (pozri tropar „Svjatiji mučenicy iže dobre stradavšiji i vinčavšijisja, molitesja ko Hospodu, spastisja dušam našim“). Od manželov sa vyžaduje zodpovednosť za zabezpečenie dôstojného života a duchovného rastu svojim deťom.
Cirkev, ako normu určila jedno manželstvo (monogamiu), preto sv. tajinu manželstva udeľovala počas Eucharistie, lebo iba cez Eucharistiu môže byť Christos prítomný na našej svadbe, tak ako bol prítomný v Kani Galilejskej. Vážnosť Eucharistie pre upevňovanie manželstva je nesporná, lebo je tu návrat k jednote v treťom, v Bohu cez eucharistického Christa. Sv. tajina manželstva ak nie je posilňovaná Eucharistiou postupne chátra a manželstvo sa dostáva do roviny vzájomnej tolerancie muža a ženy. Z takéhoto manželstva sa stáva ľudský formalizmus. Preto zintenzívnenie zdravého eucharistického života bude aj posilnením našich rodín ako domácich cirkví.
Aktuálnym problémom súčasnosti sú tzv. zmiešané manželstva. Manželstvo pravoslávnej s rímskokatolíkom, gréckokatolíkom, evanjelikom, alebo členom iného vierovyznania je realitou dňa. Celý problém je treba posudzovať práve z eucharistického hľadiska. Zmiešaným manželstvom, domáca cirkev je ochudobnená tým, že nie je posilňovaná spoločnou Eucharistiou, pretože v pravoslávnej Cirkvi je neprípustné podávať Eucharistiu inovercom. A tak je tu zjavný „handicap“, lebo nie všetci z domácej cirkvi sa posilňujú spoločnou Eucharistiou. Preto ideálnym by bolo, aby zmiešané manželstva boli čím v menšom počte.
prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc.