Pokánie
Pádom v raji sa človek oddelil od Boha, avšak nestratil v sebe Boží obraz a svedomie, ktoré ho viazalo so Stvoriteľom. Preto už v začiatkoch biblickej zvesti sa presvedčujeme o tom, že na znak odpustenia svojich hriechov ľudia v Starom Zákone prinášali obete Bohu. Najvyššiu obeť však priniesol sám vtelený Boží Syn. Bola to obeť lásky, zmierenia, poníženia a pokory. Tým sa opäť otvorila človeku cesta k Stvoriteľovi. Na začiatku tejto cesty je však pokánie. Z tohto dôvodu už Ján Krstiteľ a Predchodca Mesiáša vyzýval k pokániu: „Čiňte pokánie lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ a udeľoval Židom krst pokánia. Začiatok Christovho pôsobenia je opísaný nasledovne: „Odvtedy začal Isus hlásať a hovoriť: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“.
Pravoslávna cirkev učí, že každý človek môže činiť pokánie, samozrejme iba vtedy keď chce. Preto pokánie je prejavom vôle človeka. K pokániu nikto nikoho nemôže prinútiť. To je zdôvodnením toho prečo Christos neprikazoval, ale vyzýval činiť pokánie. Hriechom sa človek oddeľuje od Boha i od svojho blížneho. Preto Cirkev dáva možnosť každému hriešnikovi napraviť svoj život a konanie vo sv. tajine pokánia. Pokánie si vyžaduje nielen vypočítanie zlých skutkov, ktoré sme učinili, a ktorými sme sa oddelili od Boha a blížnych, ale zmenu myslenia a následne aj konania. Boh nechce od nás vydanie štatistického prehľadu o našom konaní. Boh chce, aby ľudia žili ako On, v zhode, porozumení a láske. Iba život v láske je životom v Bohu. Každý kto nežije v láske nežije v Bohu a jeho reči a skutky o kresťanstve sú ničím. Takýto obrat v myslení sa vyžaduje od kresťana, ktorý činí pokánie.
Svoje hriechy vyznávame pred Bohom a kňazom, ktorý by nám mal poradiť ako zmeniť svoj doterajší spôsob života. Ako žiť, aby život pre nás bol napredovaním v konaní dobra. Boh je Dobro a iba dobro nás zjednocuje s absolútnym Dobrom. Dobro neprebýva tam kde je zlo, pretože sú to protiklady, ktoré sa vzájomne vylučujú. Kto koná zlo nie je boží človek, ale človek démona. Z tohto dôvodu vyvarujme sa konania zla, lebo iba život v láske je garantom našej spásy.
Prečo pokánie je zmena života? Odpoveď je biblická. Christos absolvoval „preobraženije“, preto všetci čo chcú dosiahnuť spásu musia prejsť „preobraženijem“, za pomoci Svätého Ducha. Christos počas svojho pôsobenia nám prezentoval ako vyzerá pravdivé pokánie keď nám vyrozprával podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi a o márnotratnom synovi. Práve márnotratný syn dospel do takého štádia života, že padol až na tu najnižšiu úroveň. Ale vrátil sa do domu svojho otca, ktorý ho prijal so všetkými poctami. Vidieť je teda, že z každej cesty je možný návrat k Bohu. Boh je natoľko milosrdný, že príjme nápravu aj toho najväčšieho hriešnika. Svedectvom toho je aj prípad ženy hriešnici, nad ktorou sa Christos zmiloval a odpustil jej previnenia.
Snažme sa vyvarovať pri pokání akéhokoľvek formalizmu. Formalizmus ešte nikoho nezmenil a ani neoslovil. Formálne vykonaná spoveď neprináša nijakého úžitku pre náš duchovný rast. Vyvarujme sa farizejstva, ktoré v dnešnej dobe nazývame krajším slovom diplomacia. Farizejstvo, nie farizejov, zavrhol Christos a nazval ich obielenými hrobmi. Úprimnosť srdca povznáša človeka a vedie ho k Stvoriteľovi. Preto vždy sa snažme o zmenu života k dobru, lebo v tom je spása.
prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc.