Svjaščenomučeník Maxim Gorlický
06. sepember
Otec Maxim Sandovič sa narodil 1. 2. 1886 v dedinke Ždynia.
V novembri 1911, spolu so svojou manželkou, otec Maxim prichádza do rodnej Ždyne a 2.12.1911 slúži svoju prvú svätú liturgiu v dedinke Hrab na radosť všetkých pravoslávnych veriacich. Radosť však netrvala dlho, lebo okrem priateľov boli pri Maximovi aj nepriatelia svätého Pravoslávia, ktorí vymýšľali rôzne falošné obvinenia.
O niekoľko dní po svätej liturgiu otca Maxima uväznili na osem dní do väzenia, musel zaplatiť pokutu štyristo korún. Nehľadiac na útrapy, otec Maxim učí svoj Bohom zverený ľud. Neskôr prichádza z Jasle komisár, aby zavrel a zapečatil dom, kde sa slúžili bohoslužby. Otec Maxim slúži v neďalekej kaplnke, kde na bohoslužby prichádzalo stále viac veriacich. Nahnevaný žandári znovu zakročili, ale už nielen proti duchovnému, ale aj proti niektorým veriacim. Otec Maxim bol odsúdený na sedem týždňov iba za to, že je pravoslávny a tak znel aj konečný rozsudok.
V jari 1912 vo Veľkom pôste aj s manželkou odišiel otec Maxim do Ľvova, aby nakúpil potrebné sviečky do kaplnky. Z Ľvova odišiel ku kňazovi otcovi Ignatijovi, aby sa u neho vyspovedal. Na druhý deň prišli do domu otca Ignatija žandári a obidvoch kňazov zatkli , obviňujúc ich zo špionáže v prospech Ruska.
Počas dvoch rokov držali otca Maxima a otca Ignatia vo väzení. Po prepustení sa otec Maxim vrátil do Ždyne a obnovil bohoslužby v kaplnke dedinky Hrab, ale nie na dlho. 1.augusta 1914 bola vyhlásená Prvá svetová vojna a na Podkarpatsku sa začalo masové prenasledovanie pravoslávnych veriacich.
4. augusta 1914 otec Maxim poslednýkrát vychádza zo svojho domu, aby prijal mučenícky veniec za pravoslávnu vieru. Otca Maxima zatkli spolu s jeho tehotnou ženou a starým otcom. Bez súdu, zo svojvôle Nemca rotmajstra Dietricha, dňa 6. septembra 1914 o piatej hodine ráno ho vyviedli na dvor gorlickej väznice, aby ho zastrelili.
Otec Maxim, vidiac svoj pozemský koniec, prijíma to ako Božiu vôľu a pokorne hovorí: ,,Hóspodi blahosloví". Po dvoch výstreloch so slovami: ,,Nech žije sväté Pravoslávie, nech žije sväta Rus", odchádzal na večnosť. Po týchto slovách rotmajster Dietrich ešte raz strieľa z revolvera do hlavy otca Maxima, akoby chcel zabiť aj slová, ktoré povedal. Svedkovia tohto hrozného činu videli, ako telo mučeníka vyviezli a zakopali v rokline neďaleko gorlického cintorína.
V lete 1922 pozostatky otca Maxima vykopal jeho otec a previezol do rodnej Ždyne. V dňoch 4. až 11.septembra 1994 bol otec Maxim kanonizovaný za svätého.