40 mučeníkov Sevastijských
09. marec
Napriek tomu, že v roku 313 bol podpísaný zákon o slobodnom vyznaní viery, prenasledovanie kresťanov pokračovalo. Okolo roku 320 kapitán vojska Agrikola nútil vojakov priniesť obeť modlám. 40 vojakov, ktorí boli kresťania rodom z Kapadokie, však odmietlo. Títo vojaci boli následne zatknutí a zviazaných ich odviedli k jazeru, ktoré sa nachádzalo pri meste Sevastii (Armensko).
Keďže bola zima, jazero bolo pokryté ľadovými kryhami. Nahí vojaci stáli v ľadovom jazere a postupne zamŕzali. Ten kto si chcel zachrániť život sa musel zriecť viery v Isusa Christa. Odvážni vojaci sa celú noc modlili k Bohu a spievali žalmy. Nad ránom však jeden z vojakov nevydržal ukrutnú zimu a rozbehol sa k miestu s horúcou vodou, ktoré sa nachádzalo pri jazere. No len čo sa horúci vzduch dotkol jeho tela, padol na zem mŕtvy. Zrazu zasvietila nad mučeníkmi neopísateľná žiara. Toto všetko pozoroval vojak Ahlaj, ktorý stál na stráži a bol z toho taký uchvátený, že si hneď vyzliekol šaty, vyznal Christovu vieru a pridal sa ku zvyšným 39-tim mučeníkom.
Keď prišli velitelia a videli, že vojaci nezamrzli, ba naopak ako keby sa zohrievali, dali príkaz pobiť im holene a hodiť ich do ohňa. Obhorené kosti mučeníkov hodili do rieky. O tri dni neskôr sa mučeníci prisnili biskupovi Petrovi, ktorý našiel ich kosti a s úctou ich pochoval. Ich mená sa zachovali. Pamiatku týchto svätých mučeníkov si ctí celá pravoslávna cirkev.