Apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat
23. október
Apoštol Jakub bol najstarším synom spravodlivého pestúna Jozefa (pamiatka 26.decembra) z prvého manželstva. Preto je nazývaný bratom Isusa Christa. Už z detských čias bol Jakub „nazorejom“. To znamená človekom, ktorý svoj život zasvätil Bohu. Nazoreji skladali sľub čistoty, zdržanlivosti od vína, nejedli mäso, nestrihali vlasy. Tento sľub znamenal žiť čistý a svätý život.
Keď Spasiteľ začal učiť národy o Kráľovstve Božom, svätý Jakub uveril v Christa a stal sa Jeho apoštolom. Pre svoj zbožný život, bol zvolený prvým biskupom v Jeruzalemskej cirkvi a v cirkevnom zbore mal rozhodujúce slovo (Sk.15). Za tridsať rokov biskupstva obrátil Jakub mnoho židov ku kresťanstvu. Zákonníkom a farizejom sa to však nepáčilo, preto sa rozhodli, že svätého Jakuba zabijú. Vyviedli ho teda na strechu chrámu a prikázali mu, aby sa zriekol Spasiteľa sveta. Ale apoštol začal nahlas svedčiť o tom, že Isus Christos je pravý Mesiáš. Vtedy ho židia zhodili dole. Spravodlivý Jakub nezomrel okamžite, z posledných síl sa modlil za svojich nepriateľov, ktorí ho v tom čase kameňovali. Mučenícky zomrel okolo roku 63.
Apoštol Jakub zložil Božskú liturgiu (tzv. Jakubova liturgia), ktorá sa stala základom pre liturgie Vasiľa Veľkého a Jána Zlatoústeho. Cirkev tiež zachovala List Jakuba, ktorý je zapísaný v Novom zákone.