Prepodobná Mária Egyptská
01. apríl
5.nedeľa Veľkého pôstu
Prepodobná Mária, nazývaná Egyprtská, žila v polovici 5. a na začiatku 6.storočia. Keď mala Mária 12 rokov ušla z domu (žila v meste Alexandria) a keďže bola neskúsená a naivná, začala sa venovať zlému spôsobu života- prostitúcii. Takto prežila 17 rokov v hriechu, kým ju milostivý Hospodin neobrátil k pokániu. Stalo sa to tak.
Raz sa Mária pripojila k skupine pútnikov, ktorí sa vybrali do Svätej Zemi. Plavila sa spolu s nimi na lodi, a ani tam neprestávala zvádzať ľudí a hrešiť. Keď dorazili do Jeruzalemu, pripojila sa k pútnikom, ktorí išli do chrámu Vzkriesenia Christovho. Široká masa ľudí vchádzala do chrámu, no Mária bola pri vchode zastavená neviditeľnou rukou a nemohla vojsť nijakým spôsobom. Vtedy pochopila, že ju Hospodin nepúšťa v chrám kvôli jej hriechom. Zachvátil ju úžas a hlboké pokánie. Začala sa modliť k Bohu a prosiť odpustenie. Keď uvidela pri chráme ikonu Božej matky, začala ju Mária prosiť o pomoc, aby sa za ňu prihovorila pred Bohom. Jej modlitba bola natoľko úprimná, že zrazu pocítila Božiu blahodať a mohla vojsť do chrámu. Mária plakala pri Hospodinovom hrobe a túžila po zmene svojho doterajšieho života. Potom vyšla z chrámu ako úplne iný človek.
Mária splnila svoj sľub a zmenila svoj život. Z Jeruzalemu odišla v opustenú Jordánsku pustatinu, a tam skoro pol storočia prežila v úplnej samote, v pôste a modlitbe. Takýmto asketickým životom vykorenila Mária hriechy zo svojho vnútra a jej srdce sa stalo čistým chrámom Svätého Ducha.
Prepodobná Mária, nazývaná Egyprtská, žila v polovici 5. a na začiatku 6.storočia. Keď mala Mária 12 rokov ušla z domu (žila v meste Alexandria) a keďže bola neskúsená a naivná, začala sa venovať zlému spôsobu života- prostitúcii. Takto prežila 17 rokov v hriechu, kým ju milostivý Hospodin neobrátil k pokániu. Stalo sa to tak. Raz sa Mária pripojila k skupine pútnikov, ktorí sa vybrali do Svätej Zemi. Plavila sa spolu s nimi na lodi, a ani tam neprestávala zvádzať ľudí a hrešiť. Keď dorazili do Jeruzalemu, pripojila sa k pútnikom, ktorí išli do chrámu Vzkriesenia Christovho. Široká masa ľudí vchádzala do chrámu, no Mária bola pri vchode zastavená neviditeľnou rukou a nemohla vojsť nijakým spôsobom. Vtedy pochopila, že ju Hospodin nepúšťa v chrám kvôli jej hriechom. Zachvátil ju úžas a hlboké pokánie. Začala sa modliť k Bohu a prosiť odpustenie. Keď uvidela pri chráme ikonu Božej matky, začala ju Mária prosiť o pomoc, aby sa za ňu prihovorila pred Bohom. Jej modlitba bola natoľko úprimná, že zrazu pocítila Božiu blahodať a mohla vojsť do chrámu. Mária plakala pri Hospodinovom hrobe a túžila po zmene svojho doterajšieho života. Potom vyšla z chrámu ako úplne iný človek.
Mária splnila svoj sľub a zmenila svoj život. Z Jeruzalemu odišla v opustenú Jordánsku pustatinu, a tam skoro pol storočia prežila v úplnej samote, v pôste a modlitbe. Takýmto asketickým životom vykorenila Mária hriechy zo svojho vnútra a jej srdce sa stalo čistým chrámom Svätého Ducha.
Starec Zosima, ktorý žil v Jordánskom monastieri sv. Jána Krstiteľa, sa po Božej vôli stretáva s prepodobnou Máriou. Tá už vtedy bola naplnená Božou milosťou. Starec bol užasnutý akú veľkú svätosť dosiahla Mária a tiež jej prozorlivosťou. Raz ju videl v čase modlitby ako keby sa vznášala nad zemou a druhý raz ako chodila po rieke Jordán ako po súši. Pri rozlúčke poprosila Mária starca Zosimu aby jej o rok priniesol do pustatiny svätú Eucharistiu. Starec tak aj spravil. Potom sa vrátil do pustatiny opäť o rok, ale už svätú Máriu nezastihol živú. Zosima pochoval jej sväté ostatky v pustatine v jame, ktorú mu vykopal lev. Stalo sa to okolo roku 521. Tak sa z veľkej hriešnici stala s Božou pomocou prepodobná Mária, ktorá nám zanechala svetlý príklad pokánia.