Prepodobnomučeník Pachomij Nový
Svätý Pachomij (vlastným menom Prokop), pochádzal z Malej Rusi (Ukrajiny). V mladosti ho zajali Tatári a predali do otroctva istému Turkovi z mesta Ušak v dnešnom Turecku. Ťažká práca, strata slobody, k tomu neustály výsmech a ponižovanie, keďže sa Prokop nechcel zrieknuť svojej kresťanskej pravoslávnej viery a prijať islam, aj keď by mu to bolo prinieslo mnoho výhod. V zajatí prežil celkom 27 rokov. Nakoniec mu jeho pán daroval slobodu a dovolil odísť z mesta.
Keď sa Prokop pripravoval k odchodu, vážne ochorel. Niektorí z Turkov, ktorí ho prišli navštíviť, neskôr falošne tvrdili, že sa Prokop v čase svojej choroby zriekol Christa, a potom keď sa uzdravil, prinútili ho obliecť si moslimský odev. Prokop si sám nebol istý, či v blúznení, či v horúčkach skutočne nezaprel vieru a tak odišiel na Svätú horu Athos, kde na znamenie pokánia prijal mníšstvo s novým menom Pachomij a 12 rokov prežil v poslušnosti svojmu duchovnému otcovi Jozefovi. Neskôr sa stal učeníkom známeho starca sv. Akákia z Kavsokalyvy (názov malého monastiera na Svätej hore Athos). V srdci mnícha Pachomija, ktorý bol obľúbeným a váženým pre svoj skutočný prístup k mníšskemu životu, však horela túžba po mučeníctve pre Christa. Jeho spovedník otec Jozef mu zo začiatku dlho bránil, ale keď po porade s ďalšími uznávanými duchovnými osobnosťami Svätej hory zvážil jeho životný príbeh, dal mu svoje požehnanie a rozhodol sa Pachomija doprevádzať na ceste do Ušaku a byť mu duchovne nablízku v ťažkých chvíľach.
V Ušaku otca Pachomija mnohí spoznali. Rozvášnený moslimský dav ho ako údajného zradcu islamu vliekli k sudcovi, kde starý mních, bývalý otrok, ktorý si aj v zajatí dokázal zachovať vnútornú slobodu, jeden z najväčších Božích darov, s odvahou vyznal Christovo meno a islam označil za bláznovstvo. Po trojdňovom väzení bol opäť Pachomij predvedený pred sudcu, ktorý keď zistil, že sa mních napriek najrôznejším hrozbám, sľubom finančnej odmeny, svojej viery nezriekne, odsúdil ho na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný sťatím hlavy vo štvrtok 21. mája 1730, v ten deň vtedy pripadol sviatok Nanebovstúpenia Hospodina. Otec Pachomij, ktorý oddane miloval Christa a chcel celý svoj život kráčať v Jeho stopách, sa tak pripojil k zástupu svätých mučeníkov.
Skoro po jeho smrti začali mnohí pociťovať silu jeho modlitieb pred Božím trónom. Svätcove ostatky, ktoré vydávajú jemnú vôňu, sú dnes uchovávané v Patriaršom monastieri sv. Jána Bohoslova na ostrove Patmos v Egejskom mori, kde mal sv. Ján videnie od Boha, podľa ktorého spísal Knihu Zjavenia (Apokalypsu). Tam sú ctihodné ostatky sv. Pachomija prameňom uzdravenia pre všetkých, ktorí k nim s vierou prichádzajú. Sväté ostatky sú uložené aj v biskupskej kaplnke pri Úrade eparchiálnej rady v Michalovciach. Svjatyj prepodobnomučeniče Pachomije, moli Boha o nas!