Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach

Prepodobný Serafim Sarovský

02. január 
0_a5a6_6121f657_XL.jpg
Narodil sa 19.júla 1759 v meste Kursk a bol pokrstený menom Prochor. Pochádzal z bohatej rodiny, ktorá sa preslávila zbožnosťou, čestnosťou a taktiež tým, že vlastnými nákladmi dala postaviť niekoľko veľkolepých chrámov. Keď dovŕšil plnoletosť, rozhodol sa, že sa stane mníchom.

O dva roky nato, s požehnaním matky, (otec mu zomrel, keď mal tri roky) odchádza do Sarovského monastiera. Do svojich 27 rokov bol poslušníkom a vykonával rôzne práce. Najviac vynikal v stolárstve. V roku 1786 bol rukopoložený na jerodiakona. O sedem rokov neskôr sa stáva kňazom (jeromonachom).

Po smrti predstaveného Sarovského monastiera, otca Pachomia, odchádza Serafim (s požehnaním nového predstaveného otca Isaja) do pustovníckej samoty, vzdialenej niekoľko hodín. Z pustovne prichádzal do monastiera len na bohoslužby. Živil sa výlučne z toho, čo mu dávala záhrada. Onedlho začala k nemu prichádzať aj divá zver, medvede, vlci, líšky, zajace a iná zver, ktorá sa s ním spriatelila.

Prišli však i ťažké skúšky. Svätého Serafima v roku 1804 prepadli lupiči. Keďže nenašli žiadne peniaze, doráňaného ho nechali v bezvedomí na dlážke. Keď nastávajúcu nedeľu neprišiel svätý Serafim na službu Božiu, vyhľadali ho monastierskí bratia a ošetrili ho. Zotavil sa síce, ale od tej doby mohol chodiť len zhrbený.

V roku 1807 sa svätý Serafim oddal úplnému mlčaniu. V roku 1810 sa vrátil do monastiera nakoľko mu nohy veľmi zoslabli a nebol schopný v nedeľu a sviatky chodiť na spoločné služby Božie z takejto diaľky. Žil však i v monastieri uzavretý. Oddal sa výlučne modlitbe a čítaniu Svätého Písma až do roku 1825, do svojho 66 ročného veku. Až potom dovolil, aby k nemu chodili monastierskí bratia, aj ľudia zo sveta, a rád im dával duchovné rady a ponaučenia.

Pred jeho kéliou stáli denne celé zástupy ľudí, ktorí prosili o pomoc duchovnú aj telesnú. Svojou modlitbou svätý Serafim uzdravoval nemocných. Mal aj dar prozorlivosti a predpovedal mnoho vecí. Taktiež aj svoju smrť. Deň pred tým bol na svätej liturgii a prijal svätu Tajinu. V ten deň bolo počuť, ako v kélii svojím stareckým hlasom spieval veľkonočné piesne. Nasledujúce ráno, ho monastierskí bratia našli už mŕtveho s rukami skríženými na hrudi. Dožil sa 74 rokov. Bolo to 2. januára 1833.
Späť
oficiálna webstránka Pravoslavnej cirkevnej obce v Košiciach  |