Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach

Gorazd bol žiakom svätých Cyrila a Metoda. Pochádzal z okolia Nitry z lokality dnešnej obce Močenok, z usadlosti Gorazdov. Spolu so svätým Cyrilom a Metodom a ich pomocníkmi svätými Klimentom, Naumom, Angelárom a Sávom patrí do skupiny svätcov označovaných svätí Sedempočetníci.

Za kňaza vysvätil Gorazda biskup Formozus v Ríme v roku 868. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, kde sa môžeme dočítať, že Cyril si pred svojou smrťou pozval do kláštora Klimenta, Sávu, Angelára, Gorazda a Nauma a utvrdzoval ich vo viere.

Svätého Gorazda si za svojho nástupcu v biskupskom úrade pred svojou smrťou zvolil svätý Metod týmito slovami: "Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný."

Pri jeho voľbe vychádzal svätý Metod z pomerov v 9. storočí, ktoré delili ľudí na slobodných a poddaných. V myšlienkovom svete takéhoto prostredia nebolo možné, aby nástupcom v arcibiskupskom úrade bol niekto iný ako syn niektorého vplyvného veľkomoravského veľmoža, ktorý by mal vážnosť v očiach kniežat a mal aj ich podporu.

Po smrti kráľa Svätopluka bol teda s najväčšou pravdepodobnosťou svätý Gorazd vysvätený na biskupa a povýšený na arcibiskupa Veľkej Moravy. Po vpáde Maďarov do Karpatskej kotliny bol nútený utiahnuť sa do zahraničia. Historické pramene sa však rozchádzajú v určení miesta jeho ďalšieho pôsobiska. Je možné, že pôsobil v Čechách, Poľsku alebo v Bulharsku. Práve v Bulharsku, kde je zaradený do zoznamu svätých Sedempočetníkov, je jeho pamiatka osobitne živá. Bulharská legenda hovorí o jeho odstránení z biskupského stolca a väznení.  Po prepustení z väzenia sa pravdepodobne utiahol na dvorec niektorého veľmoža.
Je však celkom možné súhlasiť s tvrdením, že svätého Gorazda z Veľkej Moravy vyhnal Viching.

Keďže svätý Gorazd veľmi dobre poznal svojho učiteľa svätého Metoda, môžeme predpokladať, že je aj autorom jeho životopisu, ktorý poznáme pod názvom Život Metoda.