Svätý Sáva Srbský
12. január
Narodil sa okolo roku 1170. Ako osemnásťročný tajne odchádza s jedným mnichom na svätú horu, kde je v ruskom monastieri Svätého Pantelejmona postrihnutý na mnícha a prijíma meno Sáva. Na žiadosť svätohorského staršiny prišiel do monastiera Vatopedu. Keď sa jeho otec dozvedel, kde sa nachádza jeho syn, rozhodol sa, že sa tiež stane mníchom a prijal meno Simeon. Po nejakej dobe odišiel na horu Athos, aby bol v blízkosti svojho syna Sávu. Obaja tam, na náklady svojej rodiny, postavili srbský monastier Chilandar, ktorý sa stal ohniskom náboženského života a národného vzdelávania Srbov. Skoro však Sávov otec Štefan - Simeon zomrel blaženou a svätou smrťou. Svätý Sáva sa vzdialil z Chilandarského monastiera, vzal so sebou najlepších svojich ľudí aj telesné pozostatky otca Simeona a uložil ich v Studenickom monastieri, kde zriadil veľmi významnú školu pre kňazov. Potom sám obchádzal celú vlasť ako misionár a pomáhal ľuďom.
Za 10 rokov tejto činnosti upevnil národ v pravoslávnej viere i kresťanskej kultúre. Keď svätý Sáva videl, že pravoslávie v srbskom štáte je pevné a neochvejné, odobral sa do maloázijského mesta Nikea. Tam dosiahol svätý Sáva od byzantského cisára Teodora i od pravoslávneho patriarchu Manuila samostatnosť pre srbskú cirkev. Pritom patriarcha vysvätil svätého Sávu za arcibiskupa srbskej cirkvi.
Po návrate do vlasti zriadil svätý Sáva deväť eparchií a za sídlo archiepiskopie určil monastier Žiču. Všade sa začali organizovať farnosti, budovať chrámy, monastiere a školy. Svätý Sáva zomiera v roku 1236 v Bulharsku, kde sa zastavil po návšteve Svätej zemi- Jeruzaléma. Jeho telo bolo prenesené do monastiera Mileševa. Po nejakom čase boli pozostatky ukradnuté Turkami, ktorí ich chceli spáliť, čo sa im aj podarilo. Popol vhodili do rieky Sávy. Svätý Sáva bol veľkým modlitebníkom, veľmi svedomitým a zbožným mníchom. Pri jeho hrobe sa odohralo množstvo zázrakov aj v dnešnej dobe.