Veľkomučenica Christína (Kristína)
24. júl
V meste Tír žil vysokopostavený muž Urvan. Bol igemonom, čiže zástupcom rímskeho cisára v tejto oblasti. Mal dcéru, ktorej rodičia dali meno Christína. Stalo sa tak Božou Prozreteľnosťou, hoci rodičia boli pohania. Meno akoby predzvestovalo, že keď dievča vyrastie, stane sa kresťankou, nevestou Christa. Keď mala Christína jedenásť rokov, všetci si všimli jej neobyčajnú krásu. Bola taká krásna, že sa jej nikto široko ďaleko nevyrovnal. Otec jej postavil palác veľmi vysoko, aby na ňu nikto nepozeral. Priviedol k nej najlepšie slúžky a na mnohých miestach paláca umiestnil vyobrazenia svojich pohanských bohov zo zlata a striebra. Dcére prikázal, aby sa im každý deň klaňala a prinášala im kadidlo. Mnohí významní ľudia chceli pre svojich synov za nevestu práve Christínu, ale otec Urvan im vždy odpovedal: „Za nikoho svoju dcéru nevydám, ale venujem ju svojim bohom. Veľmi si ju obľúbili. A teraz bude pannou, aby im navždy slúžila.“ Dievča rástlo a Milostivý Boh ju osvecoval a privádzal k poznaniu Pravdy. Christína prestala prinášať obete pohanským bohom a klaňať sa im. Obrátiac sa na východ, hore k nebu, modlila sa k jedinému pravému Bohu a so slzami Ho prosila, aby sa jej dal spoznať. Po dostatočne dlhom čase strávenom v pôste a modlitbe sa jej dostalo Božej blahodate. Zjavil sa jej anjel Boží. Prežehnal ju znamením svätého kríža, nazval ju nevestou Christovou, poučil ju vo viere v Christa Boha a tiež jej zvestoval, že kvôli viere v pravého Boha bude trpieť pri troch mučiteľoch. Srdce Kristíny sa zapálilo ešte väčšou láskou k Bohu.
Sošky idolov rozdrobovala na časti a neskoro večer ich vyhadzovala oknom na ulicu. Tam úlomky zlata skoro ráno pozbierali okoloidúci ľudia. Raz si igemon zaželal vidieť svoju dcéru a pokloniť sa svojim bohom. Keď vošiel dnu zbadal, že bôžikov tam niet. „Kde sú bohovia?“ Kričal. Christína však mlčala. Zavolal si slúžky a tie mu povedali o skutku Christíny. Tá vyznala vieru v Jedného Pravého Boha, ktorý žije na Nebesiach. Otec sa veľmi nahneval. Dal sťať všetky slúžky a svoju dcéru dal uväzniť.
Za Christínou prišla jej matka a s plačom ju prosila, aby sa vrátila k modloslužobníctvu, ale dcéra ostala pevná vo viere v Pravého Boha a radšej sa zriekla matky ako Christa. Na druhý deň démonským hnevom posadnutý Urvan zasadol na súdnu stolicu a súdil Christínu nie ako svoju dcéru, ale ako cudziu ženu. Začali mučenia pri prvom mučiteľovi. Tak silno ju bili, že jej bolo vidno kosti. Potom ju dali na železné koleso a pálili ohňom. To všetko znášala svätá Christína od vlastného otca. Božím zázrakom z ohňa, na ktorom pálili svätú, vyšľahol obrovský plameň a zasiahol asi tisíc okolo stojacich ľudí. Znova ju uväznili, no tu sa jej zjavil anjel a uzdravil všetky jej rany. Na druhý deň ju mali hodiť do mora. Priviazali jej na krk veľký kameň. Anjel však vo vode kameň odviazal a držal ju tak, že sa zdalo, že chodí po vode. Keď ju priviedli naspäť živú, otec sa veľmi čudoval, no i nazlostil a prikázal ju znova odviesť do väzenia. Mučenia mali na druhý deň pokračovať, ale mučiteľa-otca navštívil v noci anjel smrti a novým igemonom sa stal Dion.
Dozvediac sa o Christíne, začal nový súd. Najprv ju ľstivo a milo prehováral, aby sa vrátila k bohom svojho otca. Vidiac však neoblomnosť svätej panny, došiel vo svojej zúrivosti až k mučeniu. Okrem iného prikázal silno rozpáliť obrovskú panvicu. Hodili na ňu svätú mučenicu. Polievali ju vriacim olejom a smolou. Tak ju nútili pokloniť sa idolovi Apolóna, ktorý stal poblízku. Christína sa len modlila k Bohu a všetko trpezlivo znášala. Svojou modlitbou rozbila sochu bôžika Apolóna. Keď socha dopadla na zem, rozbila sa na prach a spolu s idolom spadol na zem mŕtvy aj Dion. Muky svätej neostali bez následku, pretože pozerajúc sa na strádania panny, mnohí uverili v Pravého Boha Isusa Christa.
Prišiel však mučiteľ Julián. Znova sa začal súd i mučenia. Prikázal tri dni rozpaľovať ohromnú pec. Po troch dňoch do nej vrhli svätú Christínu a zakryli ju. Mučenica v peci pobudla päť dní bez toho, aby sa jej oheň čo i len dotkol. Presne tak ako traja otroci v babylonskej peci. V horiacom väzení spolu s anjelmi spievala chvály Bohu tak silno, že to počuli aj stráže vonku. Keď ju po piatich dňoch vybrali vonku, veľmi sa oslávil Boh kresťanov a idoloslužobníci boli zahanbení. Igemon Julián si myslel, že pôsobila sila mágie, preto si dal zavolať všetkých čarodejníkov a zaklínačov hadov. Prikázal im, aby priniesli veľké množstvo hadov, jašteríc a škorpiónov, ktoré by smrteľnými ranami dohrýzli svätú. Hady prišli ku Christíne, plazili sa po nej, no ani jeden sa ju neopovážil uhryznúť. Hlavný čarodejník stal nablízku a zaklínal hadov, aby uhrýzli svätú pannu, no Božím riadením sa hady obrátili proti nemu a privodili mu smrť. Svätá Kristína rýchlo zvolala: „V mene Isusa Christa prikazujem vám, hadom, jaštericiam a škorpiónom, vráťte sa každý na svoje pôvodné miesto a neškoďte nikomu!“ Hady tak spravili. Po nejakom čase čarodejníka svojou modlitbou k Bohu vzkriesila a čarodejník sa stal kresťanom.
Tretí mučiteľ Julián jej dal odrezať jazyk, no Christína aj po tomto jasne a zreteľne oslavovala Boha na nebesiach. Mučenica zdvihla svoj jazyk zo zeme a hodila ho do tváre mučiteľa. Vtom igemon oslepol. Nakoniec ju oddali smrti. Vojaci ju prebodli železnými kolmi. Pán v osobe svätej veľkomučenice zjavil svoju veľkú silu.