Veľkomučeník Dimitrij Solúnsky
26. október
Dimitrij sa narodil koncom 3.storočia v meste Solúne v bohatej a vplyvnej rodine, ktorá v prostredí nepriateľsky naladenému voči kresťanstvu, tajne vyznávala Christovu vieru. Dimitrijov otec zastával funkciu prokonzula (civilného a vojenského správcu) mesta a celej priľahlej oblasti, ktorú po ňom zdedil okolo roku 305 jeho vzdelaný syn. Úlohou mladého prokonzula bolo brániť mesto pred nájazdmi barbarov, no imperátor Maximián vyžadoval od Dimitria aj to, aby vyhubil kresťanstvo. Keď sa dopočul o tom, že Dimitrij kresťanov neprenasleduje, ale naopak, svojím príkladom privádza pohanov ku Christovej viere, rozhneval sa a dal ho uväzniť. Ešte pred zajatím rozdal Dimitrij všetok svoj majetok chudobným a oddal sa modlitbe a pôstu. V skorých ranných hodinách 26.októbra 307 bol veľkomučeník za svoju vieru prebodnutý kópiami.
Svätý Dimitrij bol vzývaný ako skorý pomocník všetkých núdznych a trpiacich a takisto ako mocný ochranca svojho rodného mesta, ktoré na jeho príhovor bolo niekoľkokrát zachránené od nepriateľského zničenia a hladomoru. Zo života svätého sa tiež dozvedáme, že pomáhal kresťanom, ktorí boli v zajatí pohanov. Prosíme ho tiež o ochranu vojakov v boji. Jeho meno nosil aj svätý veľkoknieža Dimitrij Donský, hrdinský víťaz nad Tatármi. Práve na pamiatku hrdinov padlých v boji s Tatármi 8.septembra 1380, ustanovil ctihodný Sergej Radonežský tzv. Dimitrijevskú sobotu, ktorá pripadá vždy na sobotu pred sviatkom veľkomučeníka, kedy sa pravoslávni veriaci modlia za svojich zosnulých.
Za vlády imperátora Konštantína Veľkého (324-337) bol postavený nad hrobom svätého Dimitrija chrám a o sto rokov na to boli objavené jeho neporušené ostatky. Pri jeho hrobe sa udialo mnoho zázrakov a vyliečení. Od 7.storočia začali ostatky svätého Dimitria mirotočiť, preto je nazvaný Mirotočivý.