Veľkomučenica Marína (Margaréta)
17. júl
Svätá veľkomučenica Marína sa narodila v Malej Ázii, v meste Antiochia v rodine pohanského kňaza. Od útleho dieťaťa neprijímala matkino mlieko, preto ju otec dal na starosť dojke, ktorá vychovávala Marínu v pravoslávnej viere. Dozvediac sa o tom, že jeho dcéra sa stala kresťankou, otec ju odvrhol od seba a prestal sa o ňu starať. V čase prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom (284-305 n.l.) svätá Marína vo veku 15 rokov bola zajatá a uvrhnutá do väzenia. S tvrdou nádejou na Božiu milosť a Jeho pomoc sa pripravovala mladá väzenkyňa k približujúcemu sa podvihu. Správca Olimvrios, ktorému sa veľmi zapáčila mladá dievčina, sa snažil nahovoriť svätú, aby sa zriekla Christovej viery a stala sa jeho manželkou. Avšak svätá neochvejne zavrhla ľstivé návrhy. Vtedy nahnevaný správca dal svätú Marínu mučiť.
Zúrivo zbitú svätú Marínu pribili klincami na dosku a trojzubcami jej trhali telo. Samotný správca nevydržal hľadieť na to zverstvo a zakryl si tvár rukami. No svätá sa držala statočne. Uvrhnutá na noc do väznice, stala sa dôstojnou pre Nebeskú návštevu a tak bola vyliečená z rán. Priviažúc ju ku stromu, mučenicu pálili ohňom. Ledva živá, svätá sa takto modlila: „Hospodine, Ty si ma spravil dôstojnou pre Tvoje Meno prejsť ohňom, sprav ma dôstojnou prejsť aj cez vodu svätého Krstu“. Počujúc slovo „voda“, správca nariadil utopiť svätú vo veľkej kadi na vodu. Mučenica prosila Hospodina, aby sa tento trest stal pre ňu svätým Krstom. Keď ju ponárali do vody, zrazu sa objavilo svetlo a snehovo-biela holubica sa spustila z neba, nesúc v zobáčiku zlatý veniec. Okovy, ktorými bola spútaná svätá Marína, sa samé rozviazali. Mučenica stála v kúpeli Krstu sláviac Svätú Trojicu – Otca, Syna a Svätého Ducha.
Svätá Marína vyšla z kúpeľa skutočne zdravá, bez jedinej známky po popálení. Zázrakom udivený národ začal oslavovať Pravdivého Boha, a mnohí uverili. Toto doviedlo správcu do nepríčetnosti, prikázal zničiť všetkých, ktorí vyznajú Meno Christovo. Vtedy zahynulo 15.000 kresťanov a nakoniec aj samotná svätá Marína bola sťatá. Utrpenia veľkomučenice opísal očitý svedok udalostí menom Teotim. Do času obsadenia Konštantinopola križiakmi v roku 1204 sväté ostatky veľkomučenice Maríny sa nachádzali v monastieri Panteponta. Podľa iných svedectiev, nachádzali sa v Antiochii do roku 908 a odtiaľ boli prenesené do
Talianska. Jej čestná ruka bola prenesená na Svätú Horu Athos do Vatopedského monastiera.
Svätá veľkomučenica Marína, modli sa za nás hriešnych pred Hospodinom!