Pamiatka sv. otcov VII. všeobecného snemu (787)
Nedeľa po 11. októbri
PÁMJAŤ SVJATÝCH OTCÉV VII VSELÉNSKOHO SOBÓRAV VIII. storočí imperátor Lev začal kruto prenasledovať kresťanov, ktorí uctievali ikony. V prenasledovaní pokračoval aj jeho syn a následne vnuk. V roku 787 sa proti tomuto zastrašovaniu postavila cárovná Irina, ktorá zvolala VII. všeobecný snem. Ten sa konal v meste Nikea a bolo tam prítomných 367 otcov.
Všeobecné snemy sa schádzali kvôli nevyjasneným otázkam viery, nedorozumeniam alebo nesprávnym výkladom, ktoré spôsobovali zmätok a herézy v cirkvi. Preto sa na snemoch spisovali pravidla cirkevného života.
Koncom VIII. storočia vznikla nová heréza- ikonoborectvo. Ikonoborci odmietali uctievanie ikon Bohorodičky aj ostatných svätých. Obviňovali pravoslávnych kresťanov v tom, že sa klaňajú vyrobenému predmetu - ikone. Otázka o uctievaní ikon spôsobila nevraživosť medzi ľuďmi. Mnoho kresťanov sa postavilo na obranu ikon, kvôli čomu boli prenasledovaní. Preto bolo potrebné ustanoviť presné učenie cirkvi ohľadom ikony. Jasne a presne to definovať a obnoviť tak uctievanie ikon na úroveň uctievania Svätého Kríža a Svätého Evanjelia.
Svätí otcovia VII. všeobecného snemu zhromaždili všetky poznatky o uctievaní ikon z prvých dôb. Sformulovali dogmu o uctievaní ikon na všetky časy a pre všetky národy, ktoré sa hlásia k pravoslávnej viere. Svätí otcovia vyhlásili, že uctievanie ikon je nariadenie a tradícia cirkvi, ktorá je vedená Svätým Duchom. Zobrazenie ikon je nerozlučné s hlásaním evanjelia. To čo nám evanjelium prináša cez sluch, nám ikona prináša cez obraz.