Pravoslávne Vianoce 2026
https://www.youtube.com/watch?v=rrtlN5Vh-78
Koledami Dobryj večir tebi a Svjataja Varvara v podaní žien katedrálneho zboru v Košiciach sa dňa 11.01.2026 otvoril 13. ročník vianočného koncertu Pravoslávne Vianoce. Koncert sa už tradične realizoval v Katedrálnom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky, sv. Jána Milostivého a sv. Rozálie z Palerma v Košiciach.
Na vianočnom koncerte vystúpili:
Detský spevácky zbor sv. Nikolaja Velimiroviča pod umeleckým vedením matušky Natálie Spišakovej.
Zbor Katedrálneho Chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky, sv. Jána Milostivého a sv. Rozálie v Košiciach pod umeleckým vedením Slávky Rudačkovej.
Zbor katedrálneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach pod umeleckým vedením Tiny Kirnágovej.
TRIO z Inoviec s duchovným otcom prot. Pavlom Novákom.
Moderátorskym slovom nás sprevádzal čtec Rastislav Dura.
Koncertom sme slávili tajomstvo, ktoré prevyšuje ľudský rozum: Beznačaľnyj Boh načinajetsja, v Divu že vseľajetsja Čistuju.
Betlehem nie je iba miesto, kde sa raz narodil Isus Christos. Je to večná skutočnosť, stav duše, v ktorom sa neprestajne rodí Boh v srdci človeka. Nie je to minulosť – je to mystérium stále prítomné.
Tajomstvo Narodenia je tajomstvom Božej pokory. Nekonečný Boh prijíma hranice ľudského tela, aby nás povýšil k nebesiam. Ako hovorí svätý Atanáz Veľký: „Boh sa stal človekom, aby sa človek stal bohom.“
Betlehem je miestom, kde sa stretáva nebo so zemou, Boh s človekom, večnosť s časom.
Betlehem nie je ďaleko. Nie je len mestom v Judei, ale miestom v srdci človeka, ktorý prijíma Boha.
Koncertom sme sa mu poklonili, ale nie ako zvedaví svedkovia, ale ako tí, ktorí túžia po večnom svetle, po večnej prítomnosti Christa vo svojom srdci.
Bezpočiatočný Boh vstupuje do času.
Večný, ktorý nemá hraníc, ani čas, vstupuje do dejín človeka.
Ten, ktorého neobsiahne nebo, ani zem, prebýva v srdci Čistej Panny.
Boh sa stáva dieťaťom, nie preto, že by potreboval človeka, ale preto, že človek potrebuje Boha.
V tichu betlehemskej noci sa večnosť skláňa k prachu, a prach sa dvíha k nebu. Boh vstupuje do času – nie ako vládca, ale ako novorodené dieťa.
Vstupuje do nášho času, aby nás pozval do svojej večnosti. A odvtedy sa v každej duši, ktorá prijíma lásku, rodí ten istý večný Betlehem.
Narodenie Christa nie je len začiatkom Jeho života na zemi, ale začiatkom našej večnosti v ňom.
Boh sa narodil, aby človek nezomrel. Boh sa stal smrteľným, aby smrteľný mohol prijať nesmrteľnosť.
Preto je táto noc iná než všetky noci, lebo v nej sa čas otvára a vpúšťa do seba večnosť.
Všetko, čo bolo pominuteľné, dostáva nový zmysel, všetko, čo bolo smrteľné, sa dotýka života bez konca.
A života bez konca sa dotkol aj náš drahý otec Vladimír Spišák. Narodil sa trikrát. Raz, keď ho porodila jeho matka, naša drahá matuška Magdaléna. Druhý krát, keď ho priniesli do chrámu ako novorodenca a pokrstili. A tretí krát sa 14.2.2025 narodil pre večný život a jeho kolískou sa mu stal večný Betlehem, kde spolu s anjelmi slúži nebeskú liturgiu. So všetkými prítomnými v chráme sme sa modlili za otca Vladimíra a spomenuli si na to aký úžasný človek s veľkým srdcom to bol a sa stal dušou nášho chrámu.
Betlehem neskončil – trvá, kým v každom srdci horí svetlo večnosti.
Betlehem neskončil. Nie je to miesto, ktoré navštevujeme, ale tajomstvo, ktoré žije v každom z nás.
Kým človek miluje, odpúšťa a verí, Betlehem trvá.
Kým srdce zostáva otvorené pre Boha, kým svetlo viery nezhasne v tme sveta, Boh sa stále rodí. Nie v maštali, ale v tichu duše, nie v sláve, ale v pokore. V každom úprimnom geste lásky sa opäť rozžiari hviezda nad mestom, v každej modlitbe sa ozve anjelský spev.
Betlehem nie je len miesto, kde sa narodil Isus Christos. Je to miesto, kde sa začala večnosť – večnosť Božej lásky k človeku. Lebo v tom malom Dieťati leží náš večný život, naša nádej a naša spása. Betlehem je začiatkom našej večnosti v Christovi.
Keď sa v Betleheme narodilo Dieťa, narodilo sa aj nové svetlo sveta. To svetlo nehasne.
Prešlo cez Golgotu, prežiarilo hrob, a zostáva večné – v Cirkvi, v Eucharistii, v srdci človeka.
Každé Vianoce nám Boh pripomína, že On je stále Emanuel – Boh s nami.
A keď Mu otvoríme srdce, stáva sa Betlehem večným, pretože sa rodí v nás.
Nech teda v našom živote nikdy nezhasne to svetlo, ktoré zažiarilo v betlehemskej noci.
Nech sa v nás zrodí Christos – a nech cez nás žije vo svete.
Nech Narodenie Christa nie je pre nás len spomienkou na udalosť minulosti.
Nech sa Betlehem stane naším srdcom – miestom, kde sa rodí Christos každý deň, keď konáme lásku, odpustenie a pokoru.
Christos raždajetsja!
PhDr. Slávka Rudačková, PhD.
